Bratislavský hrad

Po mnohé roky nášho života bol 28. október štátnym sviatkom na pamiatku vzniku samostatného Česko-slovenského štátu. V súčasnosti je už len pamätným dňom. Nemáme už ani  Československo.

Ku vzniku našej samostatnosti viedlo mnoho cestičiek, ba aj nešťastných odbočení. Miesto, na ktorom bola štátnosť takpovediac zabývaná po stáročia, je na jednom z návrší nad Dunajom v Bratislave. Hradný kopec osídľovaný po tisícročia, lebo nebolo len jedno, sa stal sídlom aj novodobej štátnej moci. Už nie cisárov, ani kráľov. Sídli na ňom náš parlament. 

     Len prednedávnom sa dokončil proces obnovy Bratislavského hradu, ktorý mu patrí do správy. Vyše šesťdesiat rokov trvala snaha vrátiť tomuto miestu jeho význam, dôležitosť a aj krásu. Trvalo to takmer môj celý život. Videl som hrad v roku 1956 z jeho bezprostrednej blískosti. To čo je z tej ruiny dnes, je úžasné. Vždy sa nájdu frfľoši, ktorým sa to, či ono nebude páčiť a pritom sa na miesto ani nepozreli. Na nich nedajme. Ak budete mať cestu okolo, neobídite hradné návršie hoc len z úcty k dielu, ktoré sem vrátilo majestát štátnosti.

Prvé známe zobrazenie hradu. Na miniatúre v iniciále  z Viedenskej obrázkovej kroniky z r. 1358 je vyobrazený nemecký cisár Henrich III. pri obliehaní Bratislavského hradu

Pohľad na Bratislavu s hradom na litografii z roku 1593 od F. Hogenberga

Bratislava (Posonium) na rytine od Matthausa Meriana 1638

Pohľad na Pálffyho palác a hrad  (Engelbrecht–Werner  1735)

Časy najväčšej slávy za panovania Márie Terézie. Na obraze Johanna  Daniela Herza, Korunovačný sprievod Márie Terézie v roku 1741

(kolorovaná medirytina, Galéria mesta Bratislavy)

Totálna skaza v roku 1811

Hrad a podhradie v rokoch 1850 - 1860

Bratislava so svojim hradom v roku 1900

Vo vojnovom období mal hrad namále. Vtedajší mocipáni ho chceli zbúrať a na hradnom kopci postaviť univerzitný areál. Aj toto hrad prežil a ako 150 ročná ruina sa v roku 1953 dočkal  začiatku prác na svojej obnove.

A tu je výsledok po poslednej fáze obnovy