Nadpis znie možno bombasticky, ale má vzťah k tomu, o čom chcem písať. Demandické rodiny, ktoré na moju žiadosť siahli po starých albumoch, neraz prinesených z povaly, zapadnuté prachom, mi umožnili oprášiť spomienky na udalosti alebo ľudí, ktoré sa stali, alebo boli prežité v našej dedine v minulom storočí. Medzi takéto rodiny patrí aj rodina Záthureczkých. Podľa mena by mohlo ísť aj o starý zemiansky rod, ale k jeho genealogickému prieskumu som sa zatiaľ nedostal. V albumoch fotografií som našiel zaujímavú sériu fotografií z kariéry známej budapeštianskej „dizőz“, čo je v maďarčine výraz pre speváčku, vystupujúcu v kabaretoch a kaviarňach s populárnymi piesňami a šansónmi. Takou bola Judit Mezey.
Judit Mezey nebolo jej pravé meno. Toto meno používala ako umelecké, čo bolo v medzivojnovom období zvykom. Neviem ako dospela k jeho výberu, ale na jednej z fotografií je zaujímavá stopa. Pózuje na nej pred sochou Jánosa Mezeya. V maďarskej literatúre sa toto priezvisko vyskytuje štyri razy. Občianskym menom sa volala Júlia Merka. Jej otec pravdepodobne pochádzal zo Šiah a z matkinej strany tu bola príbuzenská väzba na Záthureczkých a Barborášovcov v Demandiciach.
Júlia, ako dieťa, vyrastala v Budapešti. V tamojších archívoch som vypátral zápis o narodení dieťaťa menom Júlia Merka, 7. augusta 1893. Podľa dátumov na školských fotografiách malej Júlie vyplýva, že by to mohla byť jej matka. Každopádne, neskôr si do albumu uložila aj niekoľko fotografií z Demandíc.
Od mladosti sa venovala spevu a ním sa aj živila. Potvrdzujú to fotografie z ciest po maďarskom vidieku. Má záznamy o účinkovaní v Egri, Békešskej Čabe a inde. Jej hlavným pôsobiskom bola Budapešť. V jej pozostalosti je aj program maďarského rozhlasu s repertoárom jej koncertu. Vystupovala napríklad v Pomery bare a Café Art. Zaujímavý je jej angažmán v bare Arizona, ktorý bola umiestený v Rozsnyaiho dome. Bol to dom postavený podľa plánov Rezó Naga a Muki Strausza. Kolaudovali ho v roku 1894. V roku 1931 budovu odkúpil hudobný skladateľ Alexander Rozsnyai s manželkou Mici, známou pod umeleckým menom „Miss Arizona“. Oni vybudovali vo dvore domu trojposchodový zábavný podnik. Bol to v Budapešti prvý hudobný bar s otočným tanečným parketom. V podniku bola angažovaná aj Judita Mezey. Fungoval do leta v roku 1944, keď zanikol po odvlečení majiteľov do Osvienčimu.
K Budapešti sa približoval front, a preto Judita, v snahe zachrániť svoju umeleckú garderóbu, preniesla ju do Demandíc. Nemohla vedieť, že do obkľúčenia sa s Budapešťou dostanú aj Demandice. Ba čo viac, front tu stál dlhšie, ako v Budapešti. V marci 1945, pred začatím útočnej operácie na Bratislavu a Brno, bola obec evakuovaná a speváčkine róby sa v domoch, ktoré ostali bez dozoru svojich obyvateľov, rozkradli. Nuž, nech nás teší, že aspoň o fotografie nikto nestál a zachovali sa nedotknuté.
Stali sa súčasťou historickej pamäti obce.
Júlia Merka, alias Judit Mezey, počas prázdnin u demandickej rodiny Záthureczkých
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára