Ako chlapci sme v päťdesiatych rokoch využívali tmu na detské hry. Október bol na to najvhodnejší čas. Tma sadla do údolia Búru dosť skoro na to, aby sme sa v nej vybehali a počas večerného zvonenia už boli doma. Kostol, stojaci uprostred dediny, bol centrom nášho naháňania so svetlami z rôznych lampičiek na baterky. Zacnelo sa mi za týmito chvíľami a preto som bol pred pár dňami nasať atmosféru skorého jesenného podvečera z detských rokov. Tu je malá štúdia, aké to je vo večerných Demandicaiach za okenicami domov v okolí kostola.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára